Ten čas je neuveriteľný...Kde boli tie časy, keď sme sa s Billom hrali na malé deti a mali sme sladkých a nevinných 13? Tie sladké a hlavne nezabudnuteľné časy sú už dávno preč a nijako sa nedajú vrátiť späť...Dnes už máme obaja 22 rokov, síce mladí ale mládeži neprístupní...:), ale sami seba sa pýtame čo ďalej?Alebo lepšie povedané ako ďalej? To nikto z nás ani len netuší...Bill sa aj naďalej spolu s Tomom, Gustavom & Georgom venujú naplno hudbe a je to neuveriteľné, ale stále žnú rovnaké úspechy ako pred 6 rokmi. Sú to zázrační chlapci a dúfam, že takí zostanú naveky. Tak ešte raz: ako ďalej? Čo bude s mojím a Billovým priateľstvom? Za ten čas sa to bohužiaľ zahodilo za hlavu - ja som sa v ešte ten rok, keď som sa skaarátila s twins odsťahovala do Hamburgu, kde som žila až do svojej 20-tky.Potom som sa presťahovala na Slovensko, kde som sa rozhodla vytvoriť si zázemie a začať si plniť svoj sen z detstva : založenie chovnej stanice Afgáskych chrtov...A aj sa tak stalo - dnes na mojom dvore behajú 4 afgánske zlatíčka, cestujeme po výstavách a snažím sa im rozdávať svoje srdce a nekonečnú lásku. Priznám sa, občas som na Billa aj zabúdala, veď pri toľkých povinnostiach a nekončiacej sa práce, kto by nebol? Ale s tým sa skončilo - aspoň tak som si povedala v duchu - dosť bolo uponáhľanej Bratislavy, dosť bolo výstav raz v Čechách, inokedy v Prahe...Rozhodla som sa odísť na víkend k rodičom, ktorí sa zo Slovenska presťahovali do Nemecka (presný opak mňa :)), nájsť tam pokoj, kľud a predovšetkým skúsiť nájsť Billa, aj keď viem, že to bude možno nemožné...
Ahoj
na mím blogu je new soutěž je to něco úplně jinýho než obyčejná bleskovka a ty ceny...:DPlís jukni tááám!!
Ps:Sorr za reklamu jo a súpa článek!!!