Moja izba.Áno, je to ona - moja verná priatelka...Je to ako jedna časť zo mňa...Hneď, ako som vstúpila dovnútra cítila som tie myšlienky, tie spomienky...Možno sa vám to bude zdať čudné, ale je to tak - inak to ani neviem popísať. Ľahla som si na posteľ a zrak mi padol na fotku, ktorá bola na stole - bola som tam ja, Bill & Tom.Obaja sme tam mali 13 a vyzerali trošku inak (hlavne čo sa týka mňa a mojho vkusu :)). S úsmevom som si tú fotku prezerala a dostala som do takých pocitov, že som neodolala a fotku som začala hladiť. Z môjho ,,druhého stavu´´ ma vyrušila Zuzula, ktorá do izby vtrhla ako tornádo. Tak som sa zľakla, že som fotku pustila na zem a rám sa rozbil.Tomuto sa vraví šťastie...
Zuzka: ,,Hey Miruš, čo je?´´
Ja (podráždene) : ,,Nič´´.
Zuzka: ,,Mirka, ak som ťa vyrušila alebo čo...´´
Ja: ,,Nie nevyrušila. Idem preč. Čau.´´ - odvetila som jej nahnevane.
Musela prísť práve v te chvíli? Ako vriaci hrniec som sa rútila dole schodmi a prekvapil ma hlas, ktorý ma oslovil: ,,Mirkaaaaaaa, ahoooj.´´ Znechutene som sa pozrela na toho, kto má taký úlysný hlas a hneď som si rozmysela, čo poviem...,,Pani Kaulitzová?´´- prehovorím prekvapene - ,,čo vy tu?´´ Pozrela sa na mňa s úsmevom a povie: ,,Ach Mirka, dozvedela som sa, že ste tu na víkend.´´ Nasilu som sa usmiala ( v tom som majster hehe), takýchto tu už bolo...Po chvílke, ako sa mnou pani Kaulitzová rozplývala aká som vysoká a pekná skočila som jej do reči a povedala: ,,Ach pani Kaulitzová, prepáčte mi, som velmi unavená, idem si lahnúť...Brú noc.´´ A odchádzala som hore schodmi. ,,No, Bill a Tom tiež prišli...Ak ťa to zaujíma...´´ V polceste som sa zastavila a potom som išla naspäť do svojej izby. A spánok ma hneď prešiel...
Zuzka: ,,Hey Miruš, čo je?´´
Ja (podráždene) : ,,Nič´´.
Zuzka: ,,Mirka, ak som ťa vyrušila alebo čo...´´
Ja: ,,Nie nevyrušila. Idem preč. Čau.´´ - odvetila som jej nahnevane.
Musela prísť práve v te chvíli? Ako vriaci hrniec som sa rútila dole schodmi a prekvapil ma hlas, ktorý ma oslovil: ,,Mirkaaaaaaa, ahoooj.´´ Znechutene som sa pozrela na toho, kto má taký úlysný hlas a hneď som si rozmysela, čo poviem...,,Pani Kaulitzová?´´- prehovorím prekvapene - ,,čo vy tu?´´ Pozrela sa na mňa s úsmevom a povie: ,,Ach Mirka, dozvedela som sa, že ste tu na víkend.´´ Nasilu som sa usmiala ( v tom som majster hehe), takýchto tu už bolo...Po chvílke, ako sa mnou pani Kaulitzová rozplývala aká som vysoká a pekná skočila som jej do reči a povedala: ,,Ach pani Kaulitzová, prepáčte mi, som velmi unavená, idem si lahnúť...Brú noc.´´ A odchádzala som hore schodmi. ,,No, Bill a Tom tiež prišli...Ak ťa to zaujíma...´´ V polceste som sa zastavila a potom som išla naspäť do svojej izby. A spánok ma hneď prešiel...
jeeeeeeeej...tak to je pecka...zatial to vyzera gut...len tak dalej...pokracko;)