,,Moje meno je Bill Kaulitz.´´ Keď to povedal prisahám, takmer som hodila tyčku! Toto že je Bill? Ako...čo...nechápala som tomu...A zjavne si to všimol aj on, lebo hneď dodal: ,,Ty si Sasha, však?´´ Neuveritelné, ako sa človek môže zmeniť 2 roky. Pred 2 rokmi ma privítal malý pojašený xalan, ktorý mi non-stop brnkal na nervy a teraz tu predo mnou stojí niekto celkom iný - mimika, gestá, výzor, správanie,...- to všetko sa zmenilo, dokonca vyrástol aspon o 10 cm a proste bol to iný človek...Niečo mi aj rozprával, ale ja som ho nepočúvala, veď akoby som aj mohla, keď dostanem šok?A to z Billa?Všetky moje plány na pripravovanú vojnu stroskotali, toto som fakt nečakala..., Sasha, haló, rozprávam sa s tebou, vnímaš dievča?´´ Jediné, čo mu zostalo ,,po starom´´ bol ten úsmev - vyškieravý, mne osobne velmi nepríjemný...Chvalabohu stihla som sa včas spamätať a môj temperament som nezaprela ani v tej chvíli - vrhla som naňho zlostný pohľad a celá naježená ako úria som sa uhla, aby vstúpil dovnútra. ,,Kde sa môžem zložiť?´´ Ani som mu nestihla odpovedať a už stála v dverách moja mama. Billa privítala tak, ako keby ho nevidela celé tisícročia. Vyobjímala ho, vymuckovala si ho a ja som tam stála ako kôl v plote. Len som naňho nenávistne pozerala, zrejme si to všimol lebo povedal ,,Musíme sa porozprávať´ a namieril to rovno na mňa. ,,Nemám sa s tebou o čom rozprávať´´ tvrdohlavo a drzo som odsekla a ešte pyšne pohodila hlavou. Mama sa vzäpätí vytratila do kuchyne ešte niečo dopiecť, čiže nikto mi nemohol veselo hubovať, ako to zvykne bývať...,,Mýliš sa Sasha, ak sa nemáme o čom rozprávať. Prišiel som si s tebou vyjasniť isté veci. Takže pôjdeš či sa ti to páči alebo nie´´a silno ma xytil za ruku a vliekol do prvej miestnosti, čo bola nablízko a žeby naschvál do miestnosti najďalej od kuchyne, aby to mama nepočula?Hmmm...Keď zavrel dvere celá odutá som si sadla na gauč a pozerala všade inam len nie na to indivídum, čo si adlo vedľa mňa. Nejako sa ku mne bližšie posunul a ja som sa vzápätí odsunula a rozhodla som sa ho ignorovať najviac, ako sa len dá...,,Sasha´´, prehovoril opatrne, ,,musíme sa porozprávať.´´ ,,To som už počula!´´ - zarevem naňho. ,,Viem, že ma nenívidíš ako sa len najviac dá za to všetko, čo som ti kedy vyviedol a...mrzí ma to...Xcel by som, aby sme boli priatelia.´´ ,,Priatelia?!Tebe hrabe?! Myslíš si, že po tom všetkom, čo si mi kedy spravil sa budem xcieť s tebou baviť ako so starým známym?!Tak na to zabudni Kaulitz! Som pripravená spraviť ti zo života peklo a vrátiť ti všetko, čo si mi kedy spravil!´´ Len sa postavil a úplne v pohode povedal: ,,Keď myslíš nič iné mi nezostane, iba sa k tebe správať tak ako budem xieť. Ako k handre.´´ A vtedy mi ruka vystrelila a dala som mu velkú a riadnu facku.,,Poranené´´ miesto si hladkal a po xvíli mi odvetil: ,,Keď xceš vojnu, BUDEŠ JU MAŤ!!!!!!!!´´
wow tak toto je pecka, pokrackoooooooooooooooooooooooooooo