...potichu sa otvorili dvere a v nich som zbadala malý osvetlený lampáš, ktorý držala nejaká ruka...Bola som totálne ľadová a ani som sa neodvážila sa pozrieť, an tú ,,príšeru´´, čo prišla možno skoncovať s mojím životom. Zavrela som si oči a triasla som sa ešte viac, ako celé stádo osík...Ale nemôžem to takto nechať! Musím aspoň vidieť vraha, zabijaka alebo príšeru, čo xce skoncovať s mojím životom...Pomaličky som otvárala svoje oči a ešte pomalšie som sa presúvala na tvár ,,vraha´´, ktorý mal...Dredy. ,,Tom?!Čo tu doparoma robíš?Vieš ako som sa ťa zľakla?!´´ Tom sa na mňa pozrel, pousmial sa a povedal: ,,Áno, videl som ako si tŕpla´´ dokončil s úškrnom. Avšak okamžite som ho prepichla pohľadom a on ihneď zvážnel. ,,Tak, našla si dačo?´´ ,,Nie nič´´, odpovedala som mu smutno. ,,Kde si uložil Billa?Ako mu je?´´ ,,No, oprášil som dajáky gauč a odniesol som ho tam...A čo sa týka jeho stavu, je stále akoby omráčený, nereaguje, aboslútne nič...´´ Sklonene som sa pozerala na zem a ešte sklonenejšie boli moje myšlienky...Opäť mi mysľou prebehlo tisíc otáznikov, ale Tom niečo začal hovoriť: ,,Hey, pozri sa, čo je položené vedľa teba na tom stolíku...´´ Vypúlila som naňho oči, ale on si ma nevšímal...Len sa približoval s stolíku a jeho zrak bol upriamený ani na neviem čo. S nevelkou chuťou som sa pozrela na to, čomu sa venoval Tom a nezbadala som žiadnu odsekntú hlavu, ani obrovskú tarantulu, ale obyčajnú tabuľku. Prekvapene som sa pozrela na Toma a on na mňa. ,,Čo to môže byť?´´ spýtal sa ma. ,,Ja neviem, preveríme to?´´ spýtala som sa ho. ,,No, zober tú tabulku, dačo je tam napísané, tak to...prečítame´´ povedal jedným dychom. Neveriacky som naňho pozrela, on ma akoby očami povzbudil, nech to zoberiem. Tak som teda tú tabulku zobrala, riadne ju oprášila a prach pristál na Tomovej tvári. Priblížila som sa k nemu bližšie a začala čítať, čo to tam bolo napísané...