...zhlboka som sa nadýchla a začala nahlas čítať: ,,VITAJTE V DOME LORDA A LADY DAYANOVCOV.´´ ,,To je všetko?´´ povedal znechutene Tom. ,,Kvôli tomu sme mali sračky?´´ ďalej hovoril. Šťuchla som ho do pleca a ukázala mu nejaký list, čo bol pohodený vedľa ten tabulky. ,,No tak, čítaj už, nech sa dozvieme kde sme!´´ horel netrpezlivosťou Tom. Zobrala som list do ruky a začala čítať: V tomto dome býval pred 100 rokmi jeden velmi zámožný nemecký pár, lady & lord Dayanovci. Boli postrachom okolia, každý sa ich bál. S nikým nemali zľutovanie, na ich pozemku tiekla bez milosti krv´´- trochu som sa pozastavila, aby som zbadala Tomov výraz tváre...Vystrašene sa na mňa pozrel a keď uvidel že som ticho rýchlo ma napomenul: ,,No tak, čítaj ďalej už!´´ Zhlboka som sa nadýchla a pokračovala: ,,Žili tu bujarým životom, všetky kráľovské rody sa ich zoširoka báli. Za celý svoj život porodili 2 deti - dcéru Anastáziu a syna Petra. Keď o niekoľko rokov deti vyrástli ukázalo sa, že Anastázia ma čarovnú moc. Keď sa to jej rodičia dozvedeli preklínali deň, kedy sa narodila.Bosorákov nenávideli...A Anastázia nenávidela ich - stále sa s nimi hádala kvôli ktomu, čo robili - bola zásadne proti krvavým bitkách a ďalších zúfalých činov, ktorých sa jej rodičia dopustili...Raz, keď sa v dome strhla ďalšia veľká hádka medzi Anastáziou a jej rodičmi bez milostu ju zatvorili do podkrovia, kde mala prežiť zvyšok života. Avšak ona im utiekla a zmizla nevedno kam...Keď sa o nej 2 týždne nič nevedelo rodičia si mysleli, že zomrela, že akokolvek zahynula...Lenže ona sa potajme zdržiavala v ich okolí a potichu sa dozvedala, o ich ďalších zločinoch a blízkych plánoch...Avšak raz to už Anastázia nevydržala a keď neboli lord & lady Dayanovci doma prekliala ich dom naveky a potom zmizla. Isté je však len to, že lorda a lady už nikto nikdy nevidel.Nevie sa, či sa vôbec sem domov vôbec vrátili, alebo tu zostali ich duchovia...´´ Keď som to prečítala všetko sa mi premietalo hlavou a nemohla som uveriť tomu, že spolu s Tomom sme v pobosorovanom dome. ,,Počkaj, ešte tam niečo je!´´ vykríkol Tom a ukázal mi zvyšok listu...,,Legenda hovorí, že kto sem vstúpi, už nikdy nevyjde.´´ a dokončila som. Nevedela som nájsť slov, čo povedať, čo spraviť...A Tom už vonkoncom nie...Pýtam sa: ,,Tak a čo bude nasledoať teraz?´´