Autor:Baja@B
2. časť
,,Rory, pôjdeš dnes so mnou? Chcem ísť behať!" telefonovala som kamarádke. ,,Dobre, tak za pol hodinku v central parku!" zložila som a prezliekla som sa do vzdušného trička a čiernich legín. Na nohy som si dala bežecké tenisky a usmievala som sa ako neviem čo. Konečne si zopakujem minulosť. Totiž ja som kedysi chodievala behávať na súťaže... Celkom mi to išlo, teraz však už asi nebudem mať kondičku... Uvidíme!
Dobehla som až do parku kde už na ma už Rory čakala. Ani som nebola moc zadychčaná.
,,Ahoj zlato!" povedala s úsmevom a objala ma.
,,Ahoj, no čo, dala si si rozcvičku? Dúfam, že mi budeš stíhať!" zasmiala som sa.
,,Ja som ti hovorila, že nemám kondičku! Budem fučať ako parný valec!" zasmiala sa.
,,To nevadí! Poď aspoň na tú rozcivčku, ja ti ukážem!" zaviedla som ju na trávnik, kde som začala predcvičovať a Rory opakovala. ,,A teraz dve kolečka okolo parku a jedno popri rieke! Bacha na autá!" zakričala som ešte, lebo ja som už utekala.
,,Hééj, ja nevládzem už teraz!" kričala Rory, no mala smolu.
___Za tri týždne___
Super, že mi Andy poradil túto terapiu. Mal pravdu. Dnes však nanešťastie Rory nemôže ísť, pretože ochorela. Chúďa moje malinké. Kúpila som pre ňu v obchode ovocný čaj a tribitku, to ona miluje.
,,Zase ideš behať, ty trúba?" spýtal sa ma môj pubertálny brat.
,,Ticho tam!" povedala som a vyšla som z domu. Do uší som si dala mp3 a utekala som s darčekom k Rory domov. Zazvonila som na zvonček a ona po chvíľke otvorila. Vyzerala hrozne. Oči úplne červené a tvár mala bledšiu ako stena.
,,Achojky, mojko. Doniesla som ti taký malý present!" usmievala som sa.
,,Jé, ahoj, ty si zlatá!" usmiala sa tiež a šla si pre neho.
,,Skoro sa mi vylieč, dobre? Tak ja už bežím!" zasmiala som sa a ona pochopila.
,,Oki, papa!" zakývala mi a ja som si znova dala do uší mp3. Bez pozretia som vybehla na cestu, no viac si nepamätám...
Všade bola iba tma a ja som nevedela, kde som. Po nejakej chvíľke som zbadala maličké biele svetlo, to sa približovalo. Už bolo veľmi blízko a ja som sa ho chcela dotknúť, nešlo to. Zrazu, akoby ma niečo potiahlo za brucho a ja som padla na zem.
,,Lineth! Lineth, si v poriadku? Haló, pozri sa na mňa!" počula som nejaký dievčenský hlas. Ja som otvorila oči. Zrejme som ležala na zemi a nadomnou bolo nejaké dievča, čo som videla prvýkrát v živote.
,,Ako si ma to nazvala?" spýtala som sa.
,,No tvojím menom, nie? Lineth!" povedalo dievča a ja som rýchlo vstala.
,,Veľmi vtipné. Ja nie som žiadna Lineth, ja som... A vlastne, kde to som?" spýtala som sa.
,,No v detskom domove, nie?" pozrela sa na mňa tá baba začudovane.
,,Čože? A Ako som sa sem dostala? Ako sa dostanem domov?" pýtala som sa zmätene.
,,Lin, čo sa deje? Však ty si doma tu! Čo si stratila pamäť, alebo čo? Zavolám tetu Hanku?" spýtala sa.
,,ČO? Nie, zavolaj moju mamu! A ani neviem ako sa voláš! Čo mi šibe? Toto bude len bláznivý sen!" hovorila som vo veľkom zmätku.
,,Lin, pozri na mňa, ja som Alicia- tvoja najlepšia kamarátka!"
,,Kde je moja mama?" pýtala som sa s plačom.
,,Lin, tvoji rodičia už dávno nežijú... Od tej auto