Autor: Baja@B
7. časť
Kúpili sme si lístky na vlak a keď došiel rýchlik, nastúpili sme do neho. Našli sme si svoje miesta a usadili sme sa. Alicia po chvíľke cesty zaspala, no ja som toho nebola schopná. Iba som rátala hodinu za hodinou, až sme nakoniec zastavili v mojom rodnom meste.
,,Alicia, sme tu!" zapískala som a už som sa promenádovala s mojou veľkou taškou dole schodmi, až som sa skoro vyrýdala na zem. ,,Áááách, známy vzduch! A tie stromy! Ja som doma!" usmievala som sa a Alicia sa len smiala.
,,Máte krásne nádražie!" hovorila ironicky.
,,To si ešte nevidela všetko- jazero, kostol, chrám, školu, ihriská, múzeum, divadlo, kino, central park... Je toho hrozne veľa! Už sa teším, ako ti to všetko poukazujeme, ale najprv musíme ísť ku mne domov!" hovorila som ako zmyslov zbavená.
,,Dosť už!" zhúkla Alicia aby ma zastavila. ,,Ako chceš ísť ku tebe domov? Však si to uvedom, nie? Ja som ti uverila, ale čo ak ti niekdo neuverí? Čo ak si niekdo pomyslí, že si blázon?" hovorila a ja som ztuhla. Mala pravdu.
,,Andy!" povedala som ticho.
,,Prosím?"
,,Andy, môj bratranec. On mi uverí! Pozná ma lepšie, než hocikdo. Musí mi uveriť!" hovorila som.
,,Dobre a ako sa tam chceš dostať?" spýtala sa Alicia.
,,Autobusom, poď!" povedala som a Alicia ma nasledovala. V duchu som si pripravovala, čo poviem, no ako si mi to nešlo. Triasla som sa ako osika. Keď už sme boli konečne pred domom mojej tety zazvonila som na zvonček. Po chvíľke mi otvoril Andy, bol len v župaňe, vlasy strapaté a mal červené oči.
,,Andy!" zašepkala som a on na mňa prekvapene pozrel.
,,Poznáme sa?" spýtal sa ticho.
,,Áno, od detstva... Andy to som ja!" hovorila som mu akoby bol postihnutý.
,,Prepáč, ale teraz nemám náladu na starých priateľov." Povedal a chcel dvere zavrieť, ja som mu však v tom zabránila.
,,Andy, ja som Lea!" povedala som náhlivejšie ako som chcela.